LUČENEC. Je odchovancom breznianskeho futbalu. Kopal za Nováky, Duklu Banská Bystrica, Topoľčany, Prievidzu, Podbrezovú či MFK Košice.
Súkromný aj športový domov našiel v Novohrade, kde svoje meno spojil s LAFC Lučenec, Baníkom Ružiná a chvíľu aj s Fiľakovom.
Druhý domov má na Gemeri-Malohonte, konkrétne v Tornali a Rimavskej Sobote.
Tomáš Boháčik (41) si zahral v najvyššej slovenskej súťaži a predstavil sa aj v reprezentačnom výbere do 21 rokov.
V súčasnosti sa pomaly vyzúva z hráčskych kopačiek a sústreďuje sa len na trénerskú kariéru.
Týždenník MY Novohradské noviny sa so skúseným futbalistom porozprával.
Boháčik v rozhovore okrem iného prezradil, čo zmarilo jeho šance na úspech v reprezentácii a Corgoň lige, prečo ako kapitán Lučenca odišiel do Ružinej, ako prežíval zánik LAFC, čo našiel v Tornali či to, ako vnímal nečakaný koniec na lavičke Fiľakova.
Aj toto sa dočítate...
• V ktorom klube sa hráčsky najvýraznejšie posunul?
• Ako si spomína na obdobie v slovenskej reprezentácii?
• Dali mu fanúšikovia pocítiť, keď ako kapitán LAFC odišiel do Ružinej?
• Akú ponuku dostal na gréckej pláži?
• Ako prežíval zánik LAFC Lučenec?
• Čo našiel v Tornali?
• Ako zareagoval na nečakaný koniec v FTC Fiľakovo?
• Ako vnímal nadávky z rimavskosobotskej tribúny?
• Kto by nesmel chýbať v jeho top regionálnej jedenástke?
Než ste sa usadili v regióne, pôsobili ste v Novákoch, Banskej Bystrici, Prievidzi, Podbrezovej a Košiciach. Od príchodu do Lučenca sa pohybujete po Novohrade a Gemeri. Čo vás tu udržalo?
Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu. (smiech) Našiel som si manželku a založili sme si tu rodinu. Aj keď mi v žilách koluje horehronská krv, Lučenec som si obľúbil a cítim sa tu príjemne.
V ktorom klube ste sa hráčsky najvýraznejšie posunuli?
V Novákoch som prežil najkrajšie futbalové obdobie, našiel som tam skvelú partiu. Tam som začal svoju profesionálnu kariéru ako 18-ročný chalan, po tom, čo som v Banskej Bystrici skončil v ligovom doraste.
Ukončil som školu a hneď sa mi podarilo presadiť sa a podpísať profesionálnu zmluvu. Bolo to ako v rozprávke.

Predpokladám, že rozprávkovo ste sa cítili aj po pozvánke do reprezentácie do 21 rokov.
Pre mňa to naozaj bolo niečo nevídané. V U21 som bol jediný z druhej ligy.
Žiaľ, v tom období prišlo najvážnejšie zranenie v mojom živote – roztrhol som si krížny väz a musel som rok a pol pauzovať.
Po návrate som už mal viac ako 21 rokov a reprezentácia bola minulosťou.
Nemali ste šancu vytiahnuť sa do reprezentačného áčka?
Po zranení mi trochu trvalo dostať sa späť do tempa. Neskôr som mal Novákoch jeden silný ročník, ktorého výsledkom bola ponuka z Interu Bratislava. Bol som mladý a po dohode s vedením Novák som sa rozhodol do vyššej súťaže neísť.