(Čítajte už teraz, alebo v pripravovanom vydaní týždenníka MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 22. marca 2022).
DETVA. O futbalových rozhodcoch, najmä v súvislosti so snahou, ako prilákať mladých ľudí na túto profesijnú dráhu, sme čitateľov nášho týždenníka informovali pred niekoľkými týždňami.
Následne sme zmapovali aj päticu oslovených arbitrov a ich motiváciu vydať sa kariérou rozhodcu. Nechýbala medzi nimi ani jedna zástupkyňa nežnejšieho pohlavia. Trend posledných rokov ukazuje, že žien s píšťalkou či zástavkou v ruke je čoraz viac.
Jednou z nich je aj mladá Hriňovčanka. Zuzane Pavlendovej futbal učaroval, odmalička ho intenzívne vnímala z kruhu rodinného prostredia.
Zuzana Pavlendová s kolegyňami-rozhodkyňami (zdroj: archív Z. Pavlendovej)Najpopulárnejším kolektívnym športom na svete žili jej súrodenci i otec, pri „prestupe“ do stavu manželského povedala „ÁNO“ taktiež futbalistovi. Jednoducho povedané – futbal je jej veľkou vášňou.
“Počas liečby ma neskutočne podporoval môj manžel, moji rodičia a všetci blízki... Aj touto cestou by som chcela veľmi pekne poďakovať môjmu manželovi Ondríkovi, rodičom a celému môjmu okoliu za všetku podporu, lásku a trpezlivosť, ktorú mi dávali a dávajú.
„
Prinášame vám inšpiratívny príbeh ženy, ktorú nepoložili nielen štipľavé poznámky od hráčov či divákov, ale ani závažné ochorenie.
Zuzana Pavlendová pre zápasom (zdroj: archív Z. Pavlendovej)Pani Pavlendová, hoci pôsobíte ako rozhodkyňa už dlhšiu dobu, častejšie vás vnímame len pomerne krátko. Viackrát sme boli v Lučenci na prípravných zápasoch tunajšieho MŠK Novohrad. Skúste sa teda našim čitateľom v krátkosti predstaviť...
Aktuálne mám 33 rokov, pochádzam z Hriňovej, no momentálne žijem v Detve. Som šťastne vydatá. Manžel je futbalista, je brankárom v mužstve OTJ Hontianske Nemce. Povedal mi, aby som v článku spomenula (smiech).
Prezraďte, kedy a prečo ste sa rozhodli vydať sa dráhou futbalovej rozhodkyne?
K futbalu ma priviedlo domáce, rodinné prostredie. Ocino pôsobil niekoľko sezón ako vedúci mužstva dorastu a tiež dospelých. Mám aj dvoch starších bratov, ktorí hrávali futbal od kategórie mladších žiakov u nás v Hriňovej. Čiže prakticky všetky víkendy, od jari do jesene, boli futbalové.
Neskôr som niekoľko sezón brigádovala ako zapisovateľka zápasov. Len podotknem, že vtedy sa zápisy o stretnutí písali ešte na písacom stroji (smiech). Keď bratia skočili s futbalom, mala som pocit, že niekto doma pokračovať musí...
Zuzana Pavlendová spolu s kolegami-rozhodcami pri nástupe na zápas (zdroj: archív Z. Pavlendovej)A tak som sa prihlásila na oblastný zväz vo Zvolene, absolvovala pár školení a moja kariéra mohla začať (úsmev).
Ako dlho sa teda venujete futbalu z pozície rozhodkyne?
Táto sezóna je už moja jedenásta v poradí. Rozhodujem od roku 2010, kedy som začínala v spomínanom zvolenskom ObFZ. V sezóne 2012/2013 som postúpila do krajských súťaží, riadených Stredoslovenským futbalovým zväzom, v skratke SsFZ.
Zuzana Pavlendová s kolegami - pri nástupe na zápas (zdroj: archív Z. Pavlendovej)V oblastných súťažiach a aj v krajských som odrozhodovala pár stretnutí. Vo vyšších súťažiach sa už rozhodcovia špecializujú na rozhodcu a asistenta rozhodcu. Ja momentálne pôsobím v III. lige SsFZ ako asistent.
A čo vaše arbitrovské ambície?
Čo sa však týka ambícií, tak tie mám len a len najvyššie. Proste, ísť tak vysoko, ako sa len dá. Uvedomujem si však, že hovoriť o úplne konkrétnych cieľoch je v tejto dobe, keď neviete, čo bude zajtra, ťažké.
Z archívu Zuzany Pavlendovej (zdroj: archív Z. Pavlendovej)Vždy ale budem zo seba dávať maximum a budem sa ťahať, pokiaľ sa bude dať. Riadim sa krédom, že človek musí mať vždy nejaký cieľ, aby sa za ním takpovediac ťahal...
V našom úplne prvom rozhovore, ktorý predchádzal tomuto interview, ste medzi rečou spomenuli aj tému vašich zdravotných problémov. Vedeli by sme to trochu viac konkretizovať, ak, samozrejme, chcete či môžete o nich hovoriť...?
Nemám žiadny problém o tom hovoriť, práve naopak. O takýchto veciach treba rozprávať, je potrebné hovoriť o prevencii, o starostlivosti o svoje telo, a hlavne počúvať, čo nám hovorí ono samo (úsmev).
ĎALEJ SA DOČÍTATE:
- s akým ochorením bojovala mladá rozhodkyňa?
- kto bol jej najväčšou oporou a prečo?
- čo (ne)tradičné zažila vďaka futbalu a rozhodovaniu?
- kto podľa nej najviac vykrikuje a frfle počas zápasov?
- ako vníma odliv mladých ľudí od kariéry arbitrov a čo odkazuje dievčatám, ktoré zvažujú túto zaujímavú profesiu?
- plus obľúbený klub, futbalista a rozhodcovský idol (?)
- ...a ešte omnoho viac.
Žiaľ, vlani ma zastihla nešťastná udalosť. Bola mi diagnostikovaná rakovina.
Šťastím v tomto nešťastí bolo to, že sa na tú pliagu prišlo v dobrom čase, kedy sa neukázala vo veľkej sile.
