Športové NAJ: Z Lučenca do prvej ligy. Csaba Csányi si splnil futbalové sny

LUČENEC. Ako malý chlapec z tribúny sledoval zápasy lučeneckého áčka a sníval o mieste v zostave Novohradčanov.

Keď si tento sen splnil, zacielil na vyššie méty. Chcel sa presadiť v najvyššej slovenskej lige a živiť sa futbalom. Aj v tomto prípade bol úspešný.

Okrem Lučenca pôsobil v Ružomberku, Rimavskej Sobote i banskobystrickej Dukle. Pečiatku zanechal aj v regióne, kde ako hráč prispel k úspechom Tomášoviec, Ružinej, Málinca či Olovár. Po úspešných rokoch na ihrisku sa presunul do trénerského kresla, z ktorého v súčasnosti vedie treťoligové Kalinovo.

Hosťom v rubrike Športové NAJ bol bývalý futbalista a v súčasnosti tréner Csaba Csányi.

Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?

Stalo sa to na halových majstrovstvách Slovenska vo futbale v drese Dukly Banská Bystrica. Vo finále proti Púchovu asi dve minúty pred koncom protihráč brutálne fauloval môjho spoluhráča a dobrého kamaráta. Zlomil mu nohu.

Po zápase sme spolu s trénerom sedeli všetci znechutení v šatni a odmietli sme si ísť prebrať medaily, aj keď nás organizátori presviedčali. Medaily napokon prebral manažér nášho klubu.

Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?

Asi to, že som sa z Lučenca dostal do prvej futbalovej ligy a hral som v kluboch ako Tauris Rimavská Sobota, MŠK SCP Ružomberok a Dukla Banská Bystrica v časoch, kedy bola konkurencia v lige obrovská a v kluboch pôsobili dnes už legendy slovenského futbalu.

Mojím najväčším úspechom je aj to, že som sa futbalom mohol živiť.

Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať futbal, a prečo?

Asi hokeju, ktorý som hrával ako mládežník. Neskôr som si musel vybrať a som rád, že som sa rozhodol pre futbal. V hokeji by som sa určite nedostal tak ďaleko ako vo futbale.

Aký je váš nesplnený športový sen?

Keď sme boli deti, v televízii nebolo toľko futbalových prenosov. Na prvú ligu sa dalo dostať len ťažko.

Chodili sme na zápasy lučeneckého áčka, ktoré hralo pred plnými tribúnami. Tam sa zrodili moje prvé futbalové sny. Najprv som chcel hrať za Lučenec a potom sa prepracovať do najvyššej súťaže. To sa mi aj podarilo, a preto nemám žiadny nesplnený sen. Na staré kolená trochu ľutujem, že som nevyužil možnosť prestúpiť do Dunajskej Stredy.

Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?

Tých momentov je viac. Či je to prestup do prvej ligy, zápasy na Tehelnom poli alebo v Trnave proti Spartaku alebo aj víťazstvá nad Slovanom, Interom, Trnavou a Košicami.

Určite som hrdý aj na postup do druhej ligy s LAFC Lučenec. Je to jeden z najväčších úspechov lučenského futbalu a som hrdý, že som sa na ňom podieľal.

Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?

Keď som pôsobil v prvoligovej Rimavskej Sobote, tak sme hrali vonku proti Interu Bratislava. V druhom polčase sme zvýšili na 0:3, no napokon sme zápas prehrali 5:3.

Kto je alebo kedysi bol vaším športovým vzorom?

Mojimi prvými vzormi boli futbalisti lučeneckého áčka ako Ďusi Šimon, Ľubo Višňa, Mišo Lukáč, Jano Lavrík, Jano Tršo alebo Ľubo Pisár. Ako sa futbal z európskych trávnikov častejšie dostával na televízne obrazovky, vznikli aj nové idoly ako Marco van Basten, Paolo Maldini a Zinedine Zidan i tréneri Alex Ferguson a momentálne aj Marcelo Bielsa.

Csaba Csányi (8 fotografií)

Ak by ste mali takú moc, ktorý šport by ste zrušili, a prečo? Prípadne, ktorý šport nemáte rád?

Nezrušil by som žiadny. Každý šport sa robí pre potešenie divákov aj športovcov. Sto ľudí, sto chutí. Ja osobne nemám rád šachy, ale určite by som ich nezrušil.

Aký bol váš najkrajší zákrok alebo najlepší športový moment na ihrisku?

Keď som v drese Dukly Banská Bystrica po zápase proti Spartaku Trnava dostal ocenenie pre najlepšieho hráča stretnutia. Ocenenie si dodnes vážim o to viac, že sa mi ho podarilo získať medzi takými hráčmi, ako boli Jaro Kentoš, Dušan Tóth, Viktor Pečovský, Maťo Svintek, Ivan Bartoš, Jaro Kamenský či Rišo Zajac. Cítil som veľkú futbalovú hrdosť.

Koho považujete za svojho najväčšieho športového rivala?

Nepovažujem nikoho za svojho rivala. Tréneri ostatných klubov sú moji kolegovia, súperi aj kamaráti. Cez zápas sme súperi, ale po skončení sme opäť kamaráti alebo kolegovia.

Kto je vaším najväčším športovým priateľom?

Je ich viac. Jeden z nich je Peťo Rataj, s ktorým som pôsobil v Ružomberku. Dodnes sa my a aj naše rodiny stretávame. V Banskej Bystrici to bol Mário Zavaterník, rodák z Poltára.

Za priateľov považujem aj svojich bývalých spolupracovníkov a spoluhráčov ako Andrej Kamendy alebo Ivo Ádám, s ktorými sme na rovnakej vlnovej dĺžke v otázkach futbalu aj života.

K nim by som priradil aj predstaviteľov futsalového klubu Miňa a Doda Kamenských, s ktorými sa nám podarilo vybojovať prvú futsalovú ligu pre Lučenec, a aj terajšieho spolupracovníka z Baníka Kalinovo Juraja Randlíseka.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

Slovenská klasika – halušky s oštiepkom a klobásou, vyprážaný syr a dobrý pikantný držkový perkelt. Z nápojov mám rád čaj, kávu a v lete nealko radler.

Aký je váš najobľúbenejší film alebo seriál?

Mám rád klasiku ako Vesničko má středisková, Marečku, podejte mi pero, Pelíšky, Nevera po slovensky, Medená veža, Tisícročná včela a Červené víno s vynikajúcimi výkonmi skvelých slovenských a českých hercov. Zo zahraničných najradšej pozerám bondovky.

Aká je vaša obľúbená kapela, spevák alebo hudobný žáner?

U nás doma najviac počúvame IMT Smile. Obľubujem aj folkových spevákov ako Jaromír Nohavica alebo Nedvědi, ale aj rockové kapely ako AC/DC. V každom žánri mám niečo, čo si rád vypočujem.

Aká je vaša najobľúbenejšia kniha?

Obľúbenú knihu nemám. Väčšinou čítam len odborné publikácie o futbale. Nedávno som sa započúval do audioknihy Červený kapitán od Dominika Dána. Film som videl viackrát a kniha je vraj výborná, tak som zvedavý.

Ktorú činnosť robíte najradšej a prečo?

Chodím do wellnessu, saunujem, spím a keď nemám povinnosti, tak si rád oddýchnem pri televízore.

Kto je váš najobľúbenejší slovenský a aj zahraničný športovec/športovkyňa?

Momentálne doma fandíme Peti Vlhovej a zo zahraničných som rád sledoval Davida Beckhama v časoch, keď ešte hrával, a aj Michaela Schumachera.